Kellys Green Bike Tour 2014

Je sobota 16. augusta 2014 a moja lenivosť je neopísateľná. Šuchtavým tempom ledva o pol 8 vstanem z postele pod vyhrážkou, že ak nevstanem vytiahnu ma za nohy. Každá činnosť mi trvá dvakrát dlhšie ako iný bežný maratónsky deň. Moja sabotáž nevyšla a napriek hodinovému montovaniu strešného nosiča a zbalenia sa na poslednú chvíľu odchádzame z domu (ja bez raňajok) o 9-tej hodine. Parkujeme na bratislavské pomery klasicky, asi pol hodinu. Prezentáciu sme našťastie vybavili deň vo pred, čo mi dáva dostatok času šuchtať sa ďalej.

Po netrpezlivých telefonátoch od Lukáša sa aj my dostavíme na štart a rovno sa môžeme zaradiť do štartového koridoru „pol maratónskej“ skupiny. Stretneme zopár známych tvárí a každý sa alibisticky ubezpečí, že nikomu sa do blata nechce, ale napriek tomu všetci stojíme tu a netrpezlivo čakáme, kedy bude odštartované. Po vyslyšaní našich prosieb nás konečne odštartovali v hodine dvanástej, či o pol jedenástej??? 😀 . Každopádne už bolo načase, nakoľko stupne Celzia boli prekliate nízko.

IMG_3642 (Kopírovat)

Po zahriatí na 5-hviezdičkových cuvée kockách známych z Paríž-Roubaix odbáčame do lesa, kde nás čaká prvé stúpanie bratislavským lesoparkom. Už tu sa mi podarí vytvoriť si dosť priestoru a netlačím sa v kilometrovom zástupe ako po minulé roky. Teplota okolo necelých 20 stupňov mi vyhovuje a už tu začínam taktizovať, či budem stáť na občerstvovačke v cca polke dĺžky pretekov. Vytýčená trasa, ktorou brázdime Malé Karpaty po Malinský vrch, je mi už známa zo Stupavského maratónu a znovu sa to tu ide rýchlym tempom a kilometre odsýpajú jedna radosť.

DPP_0024 (Kopírovat)

Na moje prekvapenie ani toľko skloňovaného blata nie je veľa, iba sem tam nejaká kaluž vody, ale žiadne známky po výskyte hnusného nabaľovacieho sa blata. V okolí Malého Slavína bolo štartové pole dostatočne potrhané a rozkategorizované do rôznych výkonnostných skupín. V tej mojej sme boli iba traja tajtrlíci, ale mali sme to dobre zorganizované. Ja som bol stíhaný ako taký zlodej jabĺk z predzáhradky a moji prenasledovatelia ma motivovali, aby som podal maximálny výkon a unikol spravodlivosti.

DPP_0091 (Kopírovat)

Zo stúpania od Malého Slavína sa naša formácia udržala v rovnakom zoskupení a takto sme to spoločne dotiahli až na prvú občerstovačku na Bielom kríži. Po skontrolovaní vodných rezerv občerstvovačku iba prechádzame a spúšťame sa svahom dolu. Čo čert nechcel, bicykel sa mi začal správať akosi „čudne“ a detekujem defekt na zadnom kolese. Môj prvý maratónsky defekt. 🙂 Našťastie viem, že čert nikdy nespí a na túto situáciu som bol pripravený. Z vrecka tasím dušu, pumpu a páčky na výmenu duše. Výmena vďaka kombinácií ráfiku a plášťu sa mi trošku skomplikovala, nakoľko plášť držal ako keby bol o pár milimetrov menší a ani za toho čerta nechcel ísť dolu a potom zas späť.

Výmenu máme zmáknutú za 10 minút a môžeme sa vybrať do boja minimalizovať stratu spôsobenú defektom. Čo je divné a čomu ani sám nechápem baví ma to aj po príhode s defektom a tak trochu infantilne ma baví aj predbiehanie jedného pretekára za druhým a aspoň takto sa motivujem šliapať za ďalším, ktorého vidím v diaľke. Teda až do tej chvíle, kým pri prejazde potoka nedostanem v poradí už druhý defekt. Tento fakt mi nepridá na morálke a skutočnosť, že jeden defekt už mám za sebou, vďaka čomu je moja zásoba materiálu na opravu na nule, ma prinúti doteraz pre mňa nepoznané a to tlačiť. Ale kam??

DPP_0750 (Kopírovat)

Nachádzam sa v cca 23 kilometri, neviem kde som a čo mám robiť. Tesne predtým, ako som sa rozplakal od beznádeje mi dobrá „duša“ 😀 so štartovým číslom 376 sama nezištne ponúkne svoju dušu, s čím mi pravdepodobne zachránila život. Alebo minimálne štuple na tretrách, nakoľko do cieľa to bolo ešte pekných 10 km. Kúsok od križovatky u Slivu absolvujem znova celú procedúru výmeny duše, ale tentokrát v blate po členky a v húšťach po kolená. No jednoducho, ideálne servisne podmienky. 😀 Lepšie som si vybrať ani nemohol.

IMG_3766 (Kopírovat)

Špinavý od blata po lakte radšej ani nenasádzam rukavice a pomaly idem ďalej s vierou, že to najhoršie už mám za sebou. Vďaka týmto úspešné prekonaným dvom prekážkam sa už iba usmievam a naozaj si začínam užívať maratón a nikam sa neponáhľam. Môjmu pozornému ale krátkozrakému oku neunikol fakt, že regulovčíkov je podľa môjho názoru naproti minulému roku pomenej, ale faborkami a smerovníkmi bola trať vynikajúco označená a bolo umením zablúdiť a to aj vďaka občasnému fyzickému napadnutiu zo strany faborky. 😀 Vďaka tomuto faktu som pod Kamzíkom nezablúdil tak ako minulý rok.

Ešte na záver nás stihlo preveriť posledné stúpanie po lúke na Kamzík, kde sa našla asi najväčšia divácka kulisa. Od Kamzíka to už bola viac menej len cesta dolu kopcom. Avšak po poslednej skúsenosti z Horala pravé v týchto miestach si dávam najväčší pozor na pád. Po posledných dažďoch bola cesta pekne vymletá s mnohými rigolmi, ktoré zaváňali možnosťou nepekným rozbitím si huby, čo nemám fakt za potreby.

IMG_3779 (Kopírovat)

A hurá, po dvoch defektoch a dvoch hodinách sme v cieli. Vyfasujeme bagetu, Birela a na bikerské akcie neštandardne aj Aloe Vera limonádu, ktoré padli vhod. 🙂 Ešte ma stihne trošku opláchnuť 5-minútový dážď pri dojedaní bagety a pomaly sa pobalíme domov skultivovať a nabiť baterku do fotoaparátu. Naše domnienky či informácie o tom, že záverečné hodnotenie bude o 17-tej hodine sa ukázali ako chybné a keď sme sa vrátili na miesto diania o pol piatej, už bolo po funuse. Žiaľ, záverečné hodnotenie sme nestihli odfotografovať a tak isto aj tombola nám utiekla medzi prsty. Na záver sme to spláchli kofolou a rozlúčili sa s Partizánskou lúkou, o rok dovidenia.

Výsledky z trate 34km

Výsledky z trate 75km

 

© Autor fotogalérie www.bikeclubnestich.sk

Ak máte záujem o fotografie, obratom Vám ich ZDARMA odošleme na nekomerčné použitie. Prosím kontaktujte info@bikeclubnestich.sk

 

© Autor fotogalérie www.bikeclubnestich.sk

Ak máte záujem o fotografie, obratom Vám ich ZDARMA odošleme na nekomerčné použitie. Prosím kontaktujte info@bikeclubnestich.sk